V poslednej dobe sa zdá, že sa dosť diskutuje o tom, či mi morský lev zachránil život po tom, čo som skočil z Golden Gate Bridge v snahe ukončiť svoj život. Aby bolo jasné, existuje veľké množstvo reportérov a špekulantov, ktorí tvrdili, že to bol naozaj tuleň... a dokonca aj takých, ktorí tvrdili, že v tej vode nebolo nič iné ako ja a že som sa nejako dokázal zachrániť. Viem však, že to bol morský lev a nejde o štatistickú anomáliu. Morské živočíchy (delfíny, morské levy) a iné tvory pomohli zachrániť ľudí a iné zvieratá pred nebezpečnými situáciami na celom svete.
Tu sú fakty: 25. septembra 2000 som kvôli bipolárnej poruche a vážnej psychóze skočil z Golden Gate Bridge. Mal som devätnásť rokov a keď som odišiel z Mosta, moja prvá myšlienka bola, že som urobil strašnú chybu.
Ako zázrakom som prežil – a napriek ťažkým zraneniam som sa dostal na hladinu vody. Keď som sa znovu vynoril, kolísal som sa hore a dole v chladných vodách, ktoré ma obklopovali. Potom, keď ma niečo obtrelo o nohy, som sa bál, že to bol žralok, ktorý ma prišiel celú zožrať. Skúsil som ho udrieť v domnení, že ma môže uhryznúť. Avšak toto morské zviera (nech to bolo čokoľvek) podo mnou len krúžilo a narážalo do mňa.
Áno, pre priemerného skeptika to môže byť ťažké uveriť, ale neberte ma za slovo... Zavolajte starým producentom a štábu ABC 'Primetime with John Quinones'. Viete, nevedel som, že to stvorenie je morský lev, nie žralok, kým som sa neobjavil v tejto relácii kvôli mojej práci v oblasti prevencie samovrážd a duševného zdravia.
E-maily mnohých divákov zaplavili ABC a jeden z nich bol od muža menom Morgan. Napísal:
Kevin, som tak rád, že si nažive, keďže som stál menej ako dve stopy od teba, keď si skočil... A mimochodom, nebol to žralok (ako ste spomínali v televíznej relácii), bol to lachtan a mám fotky.
Hneď som si stiahla jeho emailovú adresu a telefónne číslo. Zavolal som Morganovi a spýtal som sa, či mi pošle e-mailom fotky, ktoré urobil. Zaviazal sa. Problém je, že som mu nevedomky dal otcovu e-mailovú adresu. Môj otec na to nebol pripravený a ani by nikdy nechcel vidieť, čo mu prišlo do schránky. Otvoril svoj e-mail, stlačil tlačidlo a z vtáčej perspektívy vyskočil obrázok môjho takmer bezvládneho tela ležiaceho na krúžiacom uškatci. Obraz bol groteskný, morbídny a zároveň krásny.
Môj otec bol emocionálna troska a skoro spadol zo stoličky. Keď sa zložil, ukázal mi obrázok a spoločne sme sa zhodli, že ho nikto nesmie vidieť. Kliknutím na tlačidlo to bolo preč.
Tým, ktorí to čítajú, hovorím, verte tomu alebo nie, je to úplne na vás. Poznám pravdu av tomto prípade a to je všetko, na čom záleží.